Obec Plaveč
dnes je 20. 08. (nedeľa), čas: 00:13, meniny má: Anabela

Pamiatky obce

Hrad

Bol postavený v rokoch 1270-1294 ako pohraničná pevnosť. Na vlastné náklady ho dal vybudovať šľachtic Arnold, syn Detrika. Od začiatku bol vymurovaný z kameňa. Názov dostal prevzatím názvu najdôležitejšej dediny panstva, ktorou bol Plaveč. Za Zápoľských dostal renesačné opevnenie. Od r. 1323 do r. 1366 bol v rukách Drugetovcov. V 15. st. počas husitských bojov bol sídlom vodcu bratríkov Petra Aksamita, ktorý ho mal vo svojej moci do r. 1458. R. 1505 dostali hrad do vlastníctva Horvátovci, ktorí uskutočnili renesančné opevnenie hradu. Počas Rakóciho povstania bol hrad na strane povstalcov. V 18. st., keď stratil vojenský význam, Paločajovci ho premenili na kaštiel. R. 1715 nebol v zmysle nariadenia cisára Karola VI. zbúraný, lebo bol uznaný, že má charakter obývaného kaštieľa. Pri adaptácii r.1830 bola narušená statika, Paločajovci hrad opustili a presťahovali sa do kaštieľa, ktorý si postavili pri Plavči. R. 1856 hrad vyhorel, odvtedy pustne. Dnes sú z neho len obvodové múry obytného traktu z 18. st. a zvyšky delovej bašty.

 

     

 

Od r. 2014 prebieha na hrade obnova. Vďaka príspevku Ministerstva kultúry, Európskym fondom a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s prispením nezamestnaných sa v prvej etape obnovila juhovýchodná stena. V roku 2016 sa v obnove pokračuje ďalej a na hrade pracuje až 20 ľudí. Druhá etapa obnovy hradu počíta s opravou priľahlej JV bašty. 

 

Obnovovať sa bude aj v roku 2017 a do prác budú opäť zapojení aj nezamestnaní. Práce by mali pokračovať na obnove JV bašty a severnej hradbe. 

 

 

Kostol sv. Margity, /rímskokat./

 

trojloďový, jestvoval už v 13. st., pôvodne gotický, v období renesancie rozšírený o renesančnú kaplnku, r.1730 pri renovácii zbarokizovaný. Ďalšie úpravy boli uskutočnené v r. 1892, 1901-1903. R. 1936 bol opravený. Okolo r. 1330 v ňom pôsobil farár Gregor, ktorému pred r. 1330 jágerský biskup Čanadín zhabal desiatok od miestnych farníkov. Za reformácie r. 1614 ho prevzali evanjelici, ktorých vlastníctvom bol až do r. 1660. Ku kostolu patrí hradná kaplnka sv. Kríža z r.1711, kaplnka sv. Trojice z r. 1773, okolo ktorej sú pochované obete epidémie cholery, kaplnka sv. Anny z r.1867 a P. Márie z r. 1834. Hlavný oltár sv. Margity Antioch., barokový, z r. 1730. Upostred veľký reliéf sv. Margity, obklopenej anjelskými hlavičkami, po stranách plastiky sv. Petra, Barbory, Kataríny a Pavla apošt. Na nadstavci uprostred reliéf sv. Jána Nepom., po stranách plastiky sv. Štefana kráľa, sv. Ladislava, vo vrchole sv. Michala arch.

 

Oltár bočný P. Márie, ranobarokový, z konca 18. st., po stranách plastiky sv. Jozefa a Mikuláša, v nadstavci obraz sv. Jána Nepom., flankovaný plastikami sv. Kataríny a Barbory.

 

Oltár bočný sv. Jozefa, ranobarokový, zo zač. 18. st. po stranách plastiky sv. Pavol a Martin, v nadstavci obraz sv. Jozef flankovaný plastikami sv. Juraj a Martin bisk./

 

Kalich s paténou, rokokový, z pol. 18. st., pozlátené striebro.

 

Monštrancia s gotickými figúrkami z 15. st., zostavená okolo r. 1830.

 

Neskorogotická socha Madony a 3 maľované tabule s postavami sv. Kataríny, Barbory a Agnesy z oltára, zo zač. 16. st., sú v Šarišskom múzeu v Bardejove.

 

 

Významná osobnosť obce

 

Dr. Vincent Tomek

Medzi významné osobnosti, ktoré sa narodili v obci Plaveč patrí bezosporu Dr. Vincent Tomek, narodil sa 9. novembra 1892. Rodičia Vincenta Tomeka sa volali Juraj Tomek (1847 – 1924) a Mária rod. Siskovičová (1858 – 1914). Otec pochádzal z Oľšova, bol učiteľom na ľudovej škole. Vincent Tomek pochádzal z 10 detí a bol v poradí deviaty. Z desiatich sa dospelého veku dožili iba štyria.

 

Základnú školu vychodil v Plavči do roku 1901. Jeho učiteľom bol otec Juraj. V tom čase túto školu navštevovalo približne 300 žiakov. Po absolvovaní základnej školy v Plavči pokračoval v štúdiu na Piaristickom gymnáziu v Sabinove. Štúdium tu začal v školskom roku 1904/1905 a ukončil v školskom roku 1907/1908. Časť zo svojho sabinovského pobytu prežil v komunite otcov piaristov v ich kláštore, kde vykonával pomocné práce. Pravdepodobne práve toto denné stretávanie sa s otcami piaristami nielen v škole, ale aj v kláštornej komunite, kde mohol sledovať z blízka ich život, malo dôležitý vplyv na rozhodnutie mladého študenta stať sa piaristom. Už pred ukončením štúdia na gymnáziu bol rozhodnutý svoj život zasvätiť službe Bohu, Cirkvi a to formou života v duchu charizmy, ktorú Boh dal svojej Cirkvi prostredníctvom sv. Jozefa Kalazanského, zakladateľa rehole Zbožných škôl, ktorú v našich krajoch poznáme pod názvom piaristi.

 

Vincent Tomek bol prijatý do rehole piaristov. Noviciát v rehole začal dňa 27.8.1908 vo Vacove. O rok neskôr, teda dňa 28.8.1909, zložil prvé rehoľné sľuby a stal sa členom rehole piaristov. Za svojho patróna si zvolil aj sv. Antona Paduánskeho. Gymnaziálne štúdia ukončil v školskom roku 1911/1912 v Ružomberku maturitou. Z Ružomberka bol Vincent Tomek disponovaný do Kecskemétu. Školský rok 1917/1918 začal už v tomto meste. Po dobu troch rokov zažil tu aj veľa ťažkostí, keďže práve v tom čase to boli roky najkritickejšie. Dňa 21. marca 1919 moc v krajine uchvátila komunistická boľševická strana pod vedením Bélu Kuna. V roku 1919 ukončil štúdia na Budapeštianskej univerzite. Obhájil doktorskú prácu. Ako príkladný kňaz a rehoľník piarista pôsobil medzi študentmi ako ich magister, profesor teológie, kanonického práva, patristiky a francúzštiny.

 

Rímske obdobie života a činnosti p. Vincenta Tomeka

Veľmi významnú časť svojho života prežil rodák z Plavča p. Vincent Tomek v Ríme. Ide najmä o obdobie od roku 1947, ktorý bol pre tohto muža viery veľmi zaujímavý. V spomínanom roku sa v Ríme schádzajú provinciálni predstavení a iní delegáti jednotlivých piaristov z celého sveta, kde sa koná Generálna kapitula Rádu rehole Zbožných škôl. Na tejto kapitule sa mala uskutočniť voľba nového generálneho predstaveného.

 

Dňa 28.8.1947 sa v rehoľnom dome začína 36.generálna kapitula rehole Zbožných škôl.

 

Dňa 3. septembra 1947 sa koná voľba nového generálneho predstaveného rehole Zbožných škôl – piaristov, na ktorej bol za predstaveného Generálnej kapituly Rehole Zbožných škôl zvolený p. Vincent Tomek.

 

Pre tohto muža viery sa začína ďalšia ťažká a zodpovedná etapa života a činnosti.

 

Pastoračné návštevy

Vincent Tomek počas svojej pôsobnosti ako predstavený Generálnej kapituly Rehole Zbožných škôl navštevuje rôzne miesta a krajiny spolu so svojimi pomocníkmi, kde praktizujú plnenie svojich hlavných zámerov a predsavzatí. Navštevuje krajiny ako Maďarsko, Rakúsko, Taliansko, Španielsko a iné.

 

V roku 1948 po mnohých úskaliach uskutočňuje cestu s relikviami zakladateľa rehole Zbožných škôl sv. Jozefa Kalazanského po rodnom Španielsku.Navštevuje rôzne rehoľné domy piaristov, taktiež aj domy iných rehoľných spoločenstiev.

 

Stretnutia s pápežmi

Počas svojho pôsobenia ako generálneho predstaveného piaristov sa Vincentovi Tomekovi umožnili viaceré osobné stretnutia s pápežmi ako napríklad – pápežom Piom XII., Jánom XXIII, Pavlom VI., na audienciách, kde bola hodnotená činnosť piaristov Rehole Zbožných škôl.

 

Ďalšie pôsobenie

Ďalším veľmi významným poslaním Vincenta Tomeka bolo jeho pôsobenie v oblasti starostlivosti o nové rehoľné povolania. Napomáha vzniku nových reholí vo väčšine krajín sveta, zakladá kolégia, semináre a zakladá farnosti. Prezentuje čnosti, život a zanietenosť zakladateľa rehole medzi mladými ľuďmi.

 

I keď Vincent Tomek pôsobil na území Maďarska, neprestal byť srdcom Slovákom. Vo svojej rodnej obci bol naposledy v roku 1944, kedy daroval farnosti zlatý kalich. No i napriek tomu, že sa do rodného Plavča už nevrátil, jeho srdce po celý život ostalo pripútané k rodnému hniezdu.

 

S pribúdajúcimi rokmi pribúdali Vincentovi Tomekovi aj zdravotné problémy. Jeho zdravotný stav sa v marci 1986 rapídne zhoršil. Zomrel dňa 18. apríla 1986. Mŕtve telo nebolo pochované v Ríme ale bolo prevezené do Budapešti kde sa 30. apríla 1986 v kostole Nanebovzatia Panny Márie konali pohrebné obrady. Pozostatky boli uložené na starom budapeštianskom cintoríne Kerepesi do hrobky piaristov.